Kráčam
Kráčam
...
Kráčam
cestou včerajšou , no dnes nevidím nič .
Snažím
sa najať cestu ,ktorá priviedla ma do
Košíc .
Na
par dni ma šťastie stretlo
Však
ako rýchlo prišlo tak aj z neho zišlo ...
Kráčam
smerom neznámym ..
Kráčam
...
Kde
si?
Nevidím
ťa ..
Kde
si ?
Pýtam
sa ...
Stopa
sa mi pred ocami stráca ...
Nová
,ktorú tvorím si mi len žiaľ navracia ..
Cesta
,ktorá pred tým šťastím svietila
Dnes
je tmava a myslím si, že som samu
seba na nej stratila ...
Pýtam
sa len ..
Láska
je realita alebo iba sen ?
Láska
je banalita alebo fakt ktorý pri mne bdie ?
Stratila
som sa...
Únavou
padám ...
Môj
sprievodca smútok si k mojim nohám sada ..
Na
kolena padám ... zašívam s a v tichom ,tmavom zákutí ..
Čakám
,možno aspoň vánok so mnou zavrti ...
Musím
sa pozviechať ...
Musím
ďalej íst ...
Možno
sa mi podarí takto zhodiť kríž ...
Kráčam
nocou ,kráčam dňom ,kráčam cestou neznámou ...
Tieto
skúšky života mi hrdosť vyčešú ...
Kráčam
stále ďalej ...
Prichádzam
k útesu ...
Stojím
nad priepasťou ,nad tou čiernou dierou ...
Dívam
sa do ničoty a rozmýšľam nad sebou ...
Môj
pohľad padol na druhu stranu , kde kúsok svetla tlie ...
Trošku
sa zaostril ..
Veď
tam osoba je ..
Anjelik
– láska –- tu som ....to si ty??
S pohľadom
na mňa sa láske zjavil úsmev na tvary ...
Pod
za mnou -znel môj výkrik ...
Však
anjelik stoji s pohľadom skrytým ..
Čo
to?
Osoba
ďalšia sa mi javí ..
Ostala
som s pohľadom spýtavým...
Láska
tu som ....márne na ňu volám
Už
aj ruku stiahla hoc napätá smerom ku mne bola ...
Otočil
sa anjelik ,s tou osobou išiel preč ...
Vytiekla
mi slza - dokázala tým bolesť ..
Vybehla
som za láskou ..
Zabudla
som na priepasť ..
Padám
..
Hoc
nechtiac ...
Padám
,strácam týmto život ...
Padám
, lúčim sa zo silou...
Padám
,cítim že umieram ...